Brno som si vybrala sama, chcem tu byť, chcem tu žiť. Je tu mnoho kultúrneho vyžitia, je tu množstvo pracovných príležitostí je tu mnoho rôznych ľudí – je to jednoducho veľké mesto a ja som v ňom spokojná. Paradox však nastane, keď si uvedomíte v „ čom“ žijete. Práve včera som šla okolo veľkej reklamnej plochy na vysokom obytnom dome, bolo na nej napísané : „ na prenájom 12x 19 m“. Každý dobrý matematik či každá chytrá kalkulačka si rýchlo spočíta že to je presne 228 m². No a tak sa pozeráte na tú plochu, ktorá vám však príde normálna na obrovskú reklamu až neskôr sa však k vám dostaví uvedomenie, že vás byt má asi ¼ z tejto „normálnej“ veľkej reklamnej plochy. Samozrejme ste v tom byte viacerí takže reálne na vás pripadá priemerne 13 m². Nehovoriac o tom, že to ste na tom ešte dobre, pretože ak na vás pripadá 13m² musíte mať aspoň dvoj či trojizbový byt. Predstavte si, že bývate na internáte- teda jedna izba, ktorú zdieľate ešte s niekým. Samozrejme naša doba ešte nepokročila tak, že by sa dalo bývať na bočnej stene paneláku- teda, že by ste si jednoducho prenajali reklamnú plochu pre účel bývania na nej.
Stále sme na tom však dobre, predstavte si ako sa žije v Číne. Stačí si pozrieť nejaký dokument o tom ako sa tam žije, potom si však uvedomíte, že ste vďačný Bohu za to, že máte pomerne veľký byt. Neskôr sa dostaví ešte druhé uvedomenie. Idete po ulici mesta rušného a vidíte bedárov žijúcich na ulici, vtedy by ste boli vďačný aj za 2m² ako majú trebárs v Číne.
A ja sa sťažujem, že mám malý byt....
